project for magazín INSPIRE, 2006

„Remeslo je základ všetkého, kto nie je zručný, nemôže robiť dobré umenie!“

S výtvarníkom Viktorom Frešom sa rozprávala Lucia Gavulová / tranzit.sk.

 Ako by si definoval súčasné vizuálne umenie? Podľa mňa je súčasné umenie v koncoch a stále viac a viac sa vynára nevyhnutnosť pravého výtvarného prejavu, založeného na remeselnej odbornosti a estetických vzťahoch. Dnešní umelci už ani nevedia kresliť a modelovať.

Ako vnímaš všeobecne vžitý názor o elitnosti súčasného umenia? Práve to považujem za kľúčový problém: súčasné umenie sa orientuje na „elitu“!!!Obyčajný človek tomu nerozumie. Iba všelijaké koncepty a somariny, kým pekné remeselné práce zatiaľ umelci nemajú kde vystaviť, lebo ich kurátori ignorujú. Ale hlavne: kto je to tá „elita“? Namyslení kurátori súčasného umenia, ktorí vystavujú len tých najperverznejších??!  

Dá sa umenie formou nejakého zovšeobecnenia charakterizovať ako ´dobré´ a ´zlé´? Ak áno, ktorý typ umenia by si ty spájal s prívlastkom ´dobré´ a ktorý, naopak, s prívlastkom ´zlé´? Dobré umenie je umenie pekné a remeselne zaujímavé, nejaké pekné sklo, fotky alebo sochy, ktoré si môžete umiestniť do bytu, na ktoré sa dá pozerať a zažiť nejaký príjemný relaxačný a vizuálny zážitok, a nie umelo vytvárané umenie ako koncepty, performance... To sú len úbohé výkriky netalentovaných a nešikovných darmožráčov! Kresba je základom všetkého. Kto nevie kresliť, nemôže robiť dobré umenie!  

Ktoré tendencie v rámci súčasného umenia sú podľa teba v dnešnej dobe najsmerodajnejšie a najrelevantnejšie? Mňa zaujíma umenie, ktoré je pekné a dobre prevedené. Tie tendencie, na ktoré sa pýtate, mňa osobne nezaujímajú. Sú to len klamstvá kurátorov a pseudo-umelcov. Dnes si každý vymýšľa kadejaké umelecké smery a tendencie a robí múdreho. Veď to sa nedá už ani počúvať, tie teórie o súčasnom umení. Dobré umenie nepotrebuje komentár!!!

Aké sú podľa Teba špecifiká slovenského súčasného umenia, alebo slovenskej výtvarnej scény? Akoby sme zabudli na slovenské korene a umelcov, ktorí tu boli a sú. Preberáme západo-európske deformácie a pri prvej príležitosti, ktorá sa naskytne, okamžite popierame našu históriu. Dúfam, že sa po týchto voľbách situácia zlepší..  

Čo ti dalo šesť rokov štúdia na VŠVU? Zdokonalil som sa v kresbe a v modelovaní hlavy, naučil som sa veľa technických náležitostí a mal som možnosť spoznať naozaj veľkých odborníkov. Je dôležité zvládnuť techniku. To je abeceda umenia.  

Aké médium preferuješ vo svojej umeleckej tvorbe? Kameň, hlinu, drevo, sklo, fotku, železo. Používam klasické materiály. Nie nadarmo umelci roky požívajú kameň alebo drevo... Ten materiál je naozaj úžasný – ako povedal Rodin – „V každom kameni je socha, len ju treba oslobodiť.“ Dotyk dreva je sám o sebe inšpiratívny.

Vnímaš sám seba ako typ angažovaného umelca, reflektujúceho a kritizujúceho sociálny /spoločenský/náboženský kontext? Nie. Ja sa zaoberám témami ako je láska, nádej, priateľstvo. Alebo ma inšpiruje príroda a témy ako svitanie, jeseň, strom. Reflektujem obyčajný život, každodenné problémy obyčajných ľudí, každý predmet mi dáva isté signály, čo mám z neho vydolovať.  

Ktorá výstava Ťa v poslednej dobe zaujala a prečo? Slovenský mýtus. Bolo tam obrovské množstvo pekného slovenského umenia, nádherné drevené predmety, grafiky a maľby... Úžasné. Musím uznať, že toto bola aspoň pre mňa jedna z najlepších výstav umenia za posledných päť rokov.  

Aký máš názor na veľké medzinárodné prehliadky umenia typu bienále a najmä na ich charakter v posledných rokoch, kedy v niektorých prípadoch kvantita dominuje nad kvalitou? Tá úroveň je práve hrozná. Veľa teórie a málo umenia. Konkrétne na bienále súčasného umenia v Benátkach som ani nerozumel, čo tým tí umelci chcú povedať. Páčilo sa mi tam veľmi málo prác a slovenský pavilón spolu s českým bol všetkým iným, len nie dôstojnou a kultivovanou prezentáciou našej umeleckej scény.  

Ako vnímaš diskusie na tému determinácie súčasného umenia skúsenosťou inakosti, teda bipolarity „západného“ a „východného“ umenia? To je príliš zložitá otázka. Umelec je umelcom, či je tu ľavica alebo pravica. Veď za socializmu vzniklo toľko dobrého umenia, za ktoré sa dnes hanbíme a popierame ho.  

V umení, podobne ako aj v mnohých iných životných oblastiach, platia tvrdé zákony biznisu. Živiť sa výlučne umeleckou tvorbou je v našich končinách stále trochu utopická predstava. Aby to nejaký umelec dosiahol, mal by sa presadiť v rámci umeleckého trhu a „predávať sa“. Umelecký trh na Slovensku je však zatiaľ – v porovnaní s ostatnou Európou – viac menej v „prenatálnom štádiu“. Kde vidíš východisko z danej situácie? Problém nie je v umeleckom trhu, ale v umení, ktoré umelci robia. Ja predám všetko. Robím pekné obrázky a sošky, ktoré si ľudia radi kúpia. Svoje práce predávam do galérií, ktoré navštevujú turisti, a poslednú sériu grafík na tému Bratislava som predal za plnú sumu. Kto si dnes kúpi domov nejaký videoart, alebo koncept? Naozaj nerozumiem, pre koho to robia.

Existuje spôsob, ako sa – ako umelec – svojpomocne lepšie spropagovať, zmedializovať? Pomohla by podľa teba väčšia medializácia súčasného slovenského umenia tomu, aby bolo reflektované širším publikom, než len hŕstkou vždy rovnakých mien miestnych umelcov a kurátorov? Alebo to ani nie je nutné a všetko je v najlepšom poriadku? Vnímaš na súčasnej slovenskej umeleckej scéne vôbec nejaký problémový bod? Trochu pokory a trpezlivosti je treba. Dnes si kdejaký umelec myslí, že keď sa bude otŕčať v televízii, tak sa stane známym. Ale keď si pozriete, čo robí, tak zistíte, že nevie ani poriadne kresliť. Je to hanba a my im umožňujeme robiť hanbu aj nám ostatným. Toto je problém. Podľa mňa treba veľa robiť a po čase si vás niekto všimne. Netreba sa nikam pchať. Treba si brať príklad z umelcov, ako je Martin Benka, Albín Brunovský, Ľudovít Fulla alebo ďalší slovenskí výtvarníci.  

Aký je tvoj postoj k udeľovaniu rôznych umeleckých ocenení? Ako by si v skratke zhodnotil posledný ročník Ceny Oskara Čepána a jeho výstupy? Mňa tie ceny moc nezaujímajú, aj tak to vždy vyhrá nejaký kamarát alebo známy niekoho z poroty. Škoda, že neudeľuje ceny aj Matica Slovenská. O objektívne pekné diela sa v tých moderných cenách určite nejedná.