The project „I’m 1 Hungarian and 3 proud of it“ originated as a direct reaction to the appearance of City of Zilina’s chief magistrate Mr. Slota on TV in October 2004. I was thinkig about the phenomenon of “nationhood“, or sensation of national identity of some of our fellow citizens. I did not find any reason to consider some nationality superior above the others, especially in the perfectly mixed and today also united Europe. I am really sorry and for me it’s beyond all understanding, that there are such tendencies in such a beautiful town, but I feel that they’re not unique at all, and it will take few decades to come to understanding, that we are all one unit; not me, or him – a Hungarian.

The curator of this exhibiton Miss Putisova gave me a notice {not only once}, that I shouldn’t tamper with national topics in this gallery, because it’s a sensitive item. I’ll be really sorry, if Miss Putisova is taken negatively. She didn’t know anything till the last moment – what the project will be like and what am I going to present here. I feel as a free artist and that’s why I will do what I consider the best – not just because I have a very distinctive ego, but also because I think, that if we let these functionaries of our half-bolshevic galleries to do what they want, we will be in 1976 again – and we have already been there. I want to thank the gallery and especially Miss Putisova for giving me the trust. Just one thing at the end – you have what you’ve voted for.

 

Projekt Som 1/4 Maďar a som na to z 3/4 hrdý vznikol ako priama reakcia na televízne vystúpenie pána primátora mesta Žilina v televízii Markíza v októbri 2004. Dlhší čas som premýšľal nad fenoménom akejsi "národovosti" alebo vnímania národnej identity u niektorých spoluobčanov. Nenašiel som žiadny dôvod považovať akúkoľvek národnosť z okolitých európskych regiónov za inú než rovnocennú, obzvlášť v tak dokonale zmiešanej a hlavne dnes už zjednotenej Európe. Naozaj ma mrzí, že v takomto krásnom meste sa objavujú takéto pre mňa nepochopiteľné tendencie, ale mam pocit, že to nie je ojedinelý jav a že potrvá ešte zopár desaťročí, kým si uvedomíme, že sme jeden celok a nie ja alebo on - Maďar. Kurátorka tejto výstavy slečna Putišová ma viackrát upozornila na to, aby som sa do národnostných tém v tejto galérii nepúšťal, pretože je to vraj citlivá téma. Bude ma mrzieť, ak bude slečna Putišová vďaka tejto výstave vnímaná v negatívnom svetle, ale ona do poslednej chvíle nevedela, čo vlastne budem prezentovať a o aký projekt pôjde. Vnímam sa ako slobodný umelec a preto budem robiť to, čo uznám za vhodné ja; nielen preto, že mam dosť výrazné ego, ale aj preto, že ak si funkcionári týchto našich poloboľševických galérií zvyknú na možnosť zasahovať a ovplyvňovať slobodnú kreativitu umelca, tak budeme zase asi tak v roku 1976 a tam sme už predsa boli. Ďakujem galérii a hlavne slečne Putišovej za prejavenú dôveru a na záver len jedno - čo ste si zvolili, to máte.